Návrh dane z poistenia prekvapil

12. január 2018

Členovia  SLASPO principiálne nepodporujú daň z poistného, pretože táto daň paradoxne postihuje ľudí, ktorí si dobrovoľne a uvážlivo uzavreli poistnú zmluvu, aby ochránili seba alebo svoj majetok pred nepredvídanými udalosťami, a nepadli tak do sociálnej siete štátu. Poistná daň znamená, že sa zdaňuje tento akt zodpovednosti podobne, ako sa zdaňuje spotrebnou daňou napr. „nezodpovednosť" v podobe nákupu cigariet. A to napriek tomu, že vzhľadom na jeden z najnižších podielov poistného na HDP V Európe by sa očakávalo, že štát bude svojich občanov skôr k poisteniu povzbudzovať, než ich „trestať“ poistnou daňou, ktorá vzbudzuje dojem, že je daňou z luxusu.

Tento argument SLASPO neúspešne používalo už pri zavádzaní 8 % odvodu z poistného z neživotných poistení. Napriek mnohým ďalším praktickým argumentom bol odvod schválený a poisťovne boli povinné ho odviesť už za rok 2017 – navzdory všetkým nejasnostiam, ktoré boli s jeho odvádzaním spojené. S ohľadom na to, že zavedenie odvodu spôsobilo poisťovaciemu sektoru aj klientom veľa problémov, poisťovne uvítali snahu Ministerstva financií SR premeniť tento veľmi sporný odvod na jasnú a transparentnú daň.

Návrh zákona o dani z poistenia v súčasnej podobe je však pre poistný trh nepríjemným prekvapením. Podľa dôvodovej správy sú „dôvodom zavedenia dane z poistenia ako nepriamej dane  doterajšie poznatky, ktoré ukazujú, že odvod z prijatého poistného z neživotného poistenia zavedený od 1. 1. 2017 je nesystémovým a neefektívnym opatrením, ktoré spôsobuje aplikačné problémy poisťovniam, ...“ . Predložený návrh zákona však tieto problémy neodstraňuje, naopak ich prehlbuje a navrhnutým rozsahom zdaňovania ide vysoko nad rámec predpokladov sektora.

Na základe oficiálnej „Predbežnej konzultácie" poisťovací sektor očakával, že daň sa bude týkať iba neživotného poistenia, bude podľa možností jednotná a čo najmenej administratívne náročná. Daň z poistného nemala byť súčasťou poistného, ale mala byť  vypočítaná z poistného ako samostatný nárok štátu a prirátaná k celkovej sume poistného, pričom zákon mal uložiť povinnosť klientovi platiť túto daň poisťovni spolu s poistným. Poisťovňa mala mať rolu iba výbercu dane.  Takéto riešenie by nemalo vplyv na profitabilitu už existujúcich poistných zmlúv.

Zverejnený návrh však uvažuje s daňou, ktorú má zaplatiť poisťovňa. Z návrhu zákona nie je jasné, na koho  ťarchu sa má daň zaplatiť – či klienta alebo poisťovne. Rovnako nie je zrejmé, či pri zmluvách uzatvorených pred účinnosťou zákona môže poisťovňa bez dohody s klientom navýšiť poistné o novú daň (a teda ťarchu dane bude znášať klient). Text návrhu zákona ešte odborníci sektora analyzujú, no na prvý pohľad sa javí, že návrh ráta
s tým, že daň zaplatí poisťovňa z existujúceho poistného, a teda uvažuje s retroaktivitou t. j. platením dane aj zo zmlúv uzavretých v minulosti, kde daň nie je zakalkulovaná v poistnom. To by bolo kritické najmä pri životných poisteniach, ktoré by sa kvôli daniam mohli stať stratové, ale poisťovňa by ich nemohla vypovedať.

Nepriaznivou novinkou v návrhu zákona je rozšírenie dane aj na životné poistenie. „Daň z poistenia uvalenú na životné poistenia považujeme za absurdnú už aj v kontexte toho, že toto poistenie by bolo zdanené trikrát – občan si kupuje  poistenie zo zdanených peňazí, výnos z tohto poistenia je zaťažený daňou z príjmu a po novom by mal znášať aj daň z poistného," argumentuje Jozefína Žáková, generálna riaditeľka SLASPO. Pre investičné a kapitálové poistenia znamená nová daň pre poisťovne to isté, ako keby banky museli odvádzať 2 %-nú daň z objemu termínovaných vkladov, ktoré si klienti uzatvoria.

SLASPO, 12. január 2018

Dokument na stiahnutie - Tlačová správa SLASPO k návrhu zákona o dani z poistenia

Archív aktualít