Poistná daň vytiahne z peňaženiek viac ako 8 %

17. apríl 2018

Návrh zákona o poistnej dani, ktorý napriek pretrvávajúcim vážnym rozporom Ministerstvo financií SR predkladá na rokovanie vlády, má podľa vyjadrenia ministerstva „v plnej miere nahradiť existujúci odvod z neživotného  poistenia, ktorý v súčasnosti platia poisťovne“. Spomínaný odvod sa však odvádza iba z poistných zmlúv, uzavretých po 1. 1. 2017 a daň z poistenia sa má platiť zo všetkých zmlúv, ktoré poisťovne spravujú – teda niekoľko miliónov kontraktov.

Tvrdenie ministerstva, že nie je potrebné vstupovať do zmlúv a meniť ceny, je zavádzaním verejnosti a nepochopením fungovania poisťovníctva a zmluvných vzťahov v ňom. Práve Ministerstvo financií SR  je podľa kompetenčného zákona zodpovedné nielen za  výber daní, ale aj  za  tvorbu a uskutočňovanie politiky v oblastiach finančného trhu, teda aj poisťovníctva. To prakticky znamená, že má povinnosť zabezpečiť také legislatívne podmienky, aby občania a právnické osoby mali k dispozícii zdravé finančné inštitúcie, ktoré budú  schopné plniť svoje záväzky voči nim.

Predložený návrh je však silne v rozpore s touto povinnosťou MF SR, pretože nielen  negatívne zasahuje do  finančného zdravia poisťovní, ktoré môžu mať problémy so solventnosťou, ale poškodzuje aj spotrebiteľov, pretože daň bude mať  samozrejme aj silný vplyv na výšku poistného. Nie je totiž reálne očakávať, že poisťovne budú mať dosť zdrojov zo zisku na zaplatenie dane, keďže celková odvedená daň bude pravdepodobne vyššia, než je sumárny zisk sektora z neživotných poistení. Pritom aj regulácia ochrany spotrebiteľov pri poskytovaní finančných služieb spadá do kompetencie ministerstva.

„Poisťovne sú už teraz zdaňované štvornásobne – daňou zo zisku, osobitným odvodom zo zisku regulovaných odvetví, 8 % odvodom z neživotných poistení a 8 % odvodom z PZP, “ dodáva prezident asociácie Vladimír Bakeš.

Ministerstvo obhajuje zavedenie poistnej dane daňovou férovosťou pri poskytovaní tovarov a služieb, s tým, že poisťovníctvo nepodlieha dani z pridanej hodnoty. Poskytnutím poistného plnenia sa však netvorí nová  pridaná  hodnota, ale ide o zdroj, ktorý umožňuje obnovu poškodených alebo zničených hodnôt. Poistenie je systémovo doplnkom štátneho sociálneho systému, ktorý  umožňuje ľuďom zabezpečiť sa za vlastné peniaze v krízových situáciách a nebyť odkázaný na pomoc zo štátneho systému sociálneho zabezpečenia. Civilizované štáty  teda proti nemu nebojujú, ale naopak, vo verejnom záujme ho podporujú.

Návrh MF SR ignoruje  najzásadnejšie  odborné pripomienky sektora, pretože:

·        zavádza retroaktivitu – daň sa má zaplatiť aj z poistných zmlúv uzavretých v minulosti,
kde bola cena kalkulovaná bez dane, čo  výrazne negatívne ovplyvní solventnosť poisťovní,

·        nepriznáva, že daňovníkom je poistník – aj keď klient to bude musieť v konečnom dôsledku zaplatiť, za cenu vysokých nákladov poisťovne na prepracovanie poistných zmlúv,

·        neoddeľuje daň od poistného – a tým spôsobuje poisťovniam ďalšie zvyšovanie nákladov, napr. na zaistenie a distribúciu,

·        navrhuje účinnosť k 1. 10. 2018 – čo je v rozpore:

o   s vlastnými legislatívnymi pravidlami vlády, ktoré vyžadujú v takýchto prípadoch účinnosť k 1. januáru s primeranou legisvakanciou,

o   s technickými možnosťami  poisťovní na rozsiahlu úpravu informačných systémov

o   a so zákonnými právami klientov na včasné informovanie o zmenách v zmluve.

K návrhu zákona sa v medzirezortnom pripomienkovom konaní negatívne vyjadrili viaceré relevantné subjekty – vrátane Národnej banky Slovenska, verejnosti a Generálnej prokuratúry, ktorá tiež  namietala jeho retroaktivitu.

SLASPO apeluje na vládu, aby tento  rozporuplný návrh zákona zastavila, a zabránila tak nežiaducemu vplyvu  na finančné zdravie  slovenského poisťovacieho sektora  a dopadu na zvýšenie cien poistného pre zodpovedných občanov SR.

V prípade schválenia zákona v navrhovanej podobe členské poisťovne SLASPO zvažujú podanie na Ústavný súd.

 

Tlačová správa SLASPO 17 04 2018 - Poistná daň

 

Archív aktualít