Stanovisko SLASPO k výplate dôchodkov z II. dôchodkového piliera

21. január 2015

Stanovisko Slovenskej asociácie poisťovní

k výplate dôchodkov z II. dôchodkového piliera

Slovenská asociácia poisťovní (SLASPO) vyjadruje svoje stanovisko k  medializovaným obvineniam na adresu troch členských poisťovní, ktoré predložili prvé ponuky na vyplácanie dôchodkov z II. piliera.

Absolútne odmietame, aby sa výpočet „férového“ dôchodku, vypracovaný Inštitútom finančnej politiky (IFP) pri Ministerstve financií SR, (alebo aj iných osôb, ktoré sa deklarujú za odborníkov na II. pilier)  považoval za benchmark na  porovnávanie s ponukami dôchodkov, predložených životnými poisťovňami prvým žiadateľom o dôchodok z druhého piliera.

Navyše, tvrdenie o 30-percentných  maržiach poisťovní je nepravdivé a považujeme ho za hrubú manipuláciu s verejnou mienkou.

 Odôvodnenie:

 1.        Postup IFP pri výpočte nie je v súlade so zákonom 

Analýza IFP, o ktorej závery sa opierajú tvrdenia o vysokých maržiach, neférových a hanebných dôchodkoch, poškodených sporiteľoch a pod., bola podľa našich zistení vypracovaná na základe nerealistických (a teda v reálnom živote nepoužiteľných) predpokladov a navyše postupmi, ktoré sú v priamom rozpore s pravidlami pre výkon poisťovacej činnosti, ktoré musia komerčné poisťovne rešpektovať. Nezobrala do úvahy:

·          princíp obozretnosti pri výkone poisťovacej činnosti podľa  zákona  o poisťovníctve, podľa ktorého musia poisťovne postupovať tak, aby boli schopné v každom okamihu svojej činnosti splniť všetky svoje záväzky,

·          osobitné pravidlá pre výpočet dôchodku z II. piliera stanovené v zákone o starobnom dôchodkovom sporení, podľa ktorých nesmie poistiteľ skúmať individuálne riziko budúceho dôchodcu (t. j. napr. zdravotný stav) ako je to v ostatných životných poisteniach, ale ako jediný rizikový faktor môže použiť iba dátum narodenia. Vzhľadom na to, že takýto druh produktu nemá v SR žiadnu históriu, a teda v súčasnej dobe neexistujú žiadne štatistiky, o ktoré by sa dalo oprieť, zákon poisťovni prikazuje, aby na ohodnotenie rizika použila vlastné vierohodné predpoklady, určené na základe dostupných údajov, pričom použitá pravdepodobnosť úmrtnosti má zohľadňovať aj budúci demografický vývoj,

·          iné zákony, napríklad zákon o účtovníctve či poisťovníctve, podľa ktorých musí byť poistné dostatočné na krytie záväzkov, čo sa zistí napr. testom dostatočnosti rezerv. IFP zatiaľ nezverejnil, či jeho výpočty prešli takýmto testom.

Nesúlad s platnými predpismi sa prakticky prejavil najmä pri:

·          očakávanom zhodnotení technických rezerv  –  IFP počítal s priemerným očakávaným zhodnotením  na úrovni 1,9 percenta. V súčasnej dobe sa však priemerné výnosy na príslušnom kapitálovom trhu pohybujú na úrovni rádovo 1,5 percenta (10-ročné a viacročné splatnosti), 0,7 percenta (5-ročné splatnosti), resp. 0 percent (krátke splatnosti),

·          úmrtnostných  tabuľkách – IFP použil pri výpočte očakávanej doby výplaty tabuľky, týkajúce sa celej populácie SR. Poisťovne však musia vychádzať z predpokladov dožitia dnešných žiadateľov o dôchodok a z ich predpokladanej dĺžky dožitia (ide o osobitnú časť populácie, ktorej dĺžka dožitia nebude zhodná s celkovou populáciou). Vzhľadom na to, že v SR neexistujú štatistiky tohto druhu, musia ich poisťovne zatiaľ iba odhadovať na základe vlastných dostupných údajov, ktorých  vierohodnosť posudzuje NBS,

·          nezohľadnení nákladov na kapitál, s ktorými musia poisťovne pri svojej činnosti jednoznačne uvažovať,

·          nezohľadnení počiatočných (vstupných)  a správnych  nákladov na vyplácanie dôchodkov,

·          nezahrnutí politického rizika a ďalších rizík –  IFP nepočítal vo svojej analýze napr. ani s možnými zmenami legislatívneho prostredia, ktoré poisťovne v ich činnosti do značnej miery limitujú.

2.        Dodatočné dôchodky z prebytkov kritici úplne ignorujú

Poisťovne obviňujú z toho, že svoje modely pre výpočet  nastavili v časti o očakávaných  výnosoch príliš konzervatívne. Konzervatívnosť poisťovne však podľa nášho názoru neubližuje dôchodcovi, pretože zákon ustanovuje, že :

·         ak  poisťovni vznikne na konci roku prebytok (napr. ako rozdiel medzi kalkulovaným a skutočným výnosom), musia minimálne 90 percent tohto prebytku vrátiť klientovi – buď vo forme vyššieho doživotného dôchodku alebo vo forme výplaty mimoriadneho, dodatočného dôchodku. Tento postup sa bude opakovať každoročne,

·         ak prebytky nevzniknú, znamená to, že predpoklady neboli nastavené konzervatívne,

·         ak poisťovňa utrpí stratu, musí ju znášať zo svojho, a nemá – na rozdiel od štátu – možnosť vytvoriť deficit a zvýšiť dane či vydať dlhopisy na jeho krytie.

3.        Rozdiely medzi jednotlivými poisťovňami

Kritike je podrobená aj skutočnosť, že poisťovne ponúkajú rôzne výšky doživotných dôchodkov. Sporiteľ má však pri výbere poisťovne voľnú ruku a má možnosť si vybrať dôchodok podľa vlastnej vôle alebo odložiť uzavretie zmluvy na neskôr. Naopak, zhoda vo výške dôchodkov by okamžite vzbudila podozrenie o kartelových dohodách.

 

4.        Tlak na zverejnenie parametrov výpočtov

Poisťovne rešpektujú, že pravidlá pre hospodársku súťaž platia aj v tomto odvetví. Domnievame sa, že rozdiely v ponúkanej výške dôchodkov ukázali nielen to,  že trh ešte len začína a nikto s ním nemá žiadne skúsenosti, ale aj skutočnosť, že každá poisťovňa používala vlastné odhady  na základe  vlastných, dostupných a  vierohodných údajov. Skutočnosť, že IFP trvá na zverejnení týchto výpočtov, nás prekvapuje a považujeme to za navádzanie na porušovanie hospodárskej súťaže.

Veríme, že zachovanie a podporovanie konkurencie povedie k férovej súťaži a bude pozitívne vplývať na celý systém dôchodkov z II. piliera.

5.        Reputačné riziko

Životné poisťovne na Slovensku dlho váhali, či sa do výplaty dôchodkov z II. piliera vôbec zapoja s ohľadom na to, že II. pilier ako taký bol pravidelným terčom účelových politických riešení. Vo svojich výstupoch pri pripomienkovaní návrhu zákona sme opakovane uvádzali, že časté legislatívne zmeny nastavenia nutne znamenajú okrem rizika vplyvu na náklady  subjektov, ktoré sa do procesu zapojili, aj významné reputačné riziko.  Veľmi nás mrzí, že reputácia poisťovní bola silne ohrozená hneď na úvod, a to napriek tomu, že k postupom poisťovní orgán dohľadu nevyjadril ani najmenšie výhrady.

V Bratislave, 21. januára 2015        

                                                                                                                                 JUDr. Jozefína Žáková

                                                                                                                                   generálna riaditeľka

Archív aktualít