Onedlho – 1. júla 2012 – nadobúda účinnosť § 13 zákona č. 359/2007 Z. z. o prevencii a náprave environmentálnych škôd. Prevádzkovateľovi pracovných činností vymenovaných v prílohe zákona ukladá povinnosť zabezpečiť finančné krytie svojej zodpovednosti za environmentálnu škodu po celý čas prevádzkovania činnosti. Slovenský zákon kopíruje povinnosti zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ES z 21. apríla 2004 o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd (tzv. ELD smernica – Environmental Liability Directive). Environmentálnou škodou podľa tejto smernice a analogicky podľa zákona však nie sú škody na zdraví alebo majetku, ale škody na chránených druhoch a biotopoch, vode a pôde.
Napriek tomu, že zodpovednosť prevádzkovateľa za environmentálnu škodu je daná už samotným zákonom – čo mnohí, najmä menší podnikatelia ignorujú, resp. o takejto povinnosti nemajú povedomie – povinnosť preukázania finančného krytia zodpovednosti bola pri tvorbe zákona odložená. V čase, keď nielen na slovenskom poistnom trhu, ale aj v rámci celej Európy neexistoval adekvátny poistný produkt na krytie zodpovednosti vyplývajúcej zo smernice (a zákona) a zabezpečenie povinnosti inou formou ako banková záruka alebo fondy sa dalo ťažko predpokladať, odloženie účinnosti ustanovenia sa javilo pre tvorcu zákona – Ministerstvo životného prostredia SR a aj pre poistný trh ako najvhodnejšie riešenie situácie.
Na tvorbe zákona 359/2007 sa Slovenská asociácia poisťovní aktívne podieľala. Aj jej zásluhou sa do zákona nedostalo poistenie ako jediný spôsob preukázania finančného zabezpečenia zodpovednosti za enviroškody, pretože striktné ustanovenie o povinnosti poistiť sa by zavrelo cestu iným spôsobom záruk. V analogických prípadoch finančného zabezpečenia zodpovednosti za škody, ako je tento, sa však často ako najprijateľnejšia forma finančnej zábezpeky využíva práve poistenie. Dnes, takmer päť rokov po schválení zákona, nemáme informáciu o tom, že by sa v danej problematike angažovali aj iné subjekty než poisťovne.
Keďže zákon stanovuje povinnosť prevádzkovateľovi preukázať spôsob finančného zabezpečenia zodpovednosti, a nie poisťovni uzavrieť zmluvu so záujemcom o poistenie (nie je to zákonne poistenie - ako napr. PZP), poisťovne nemajú povinnosť tento druh poistenia poskytovať. V praktickom uplatňovaní zákona o prevencii a náprave environmentálnych škôd je ešte stále množstvo nejasností, takisto je málo skúsenosti s enviroškodami. Tak majú poisťovne sťaženú úlohu čo sa týka východiskových – historických dát, na základe ktorých by sa dala predpokladať frekvencia a rozsah možných škôd. To komplikuje nastavenie parametrov adekvátneho poistného produktu, ale aj zabezpečenie primeranej poistnej a zaistnej kapacity.
Navyše, poisťovne sa v tomto prípade stretávajú aj s problémom antiselekcie rizika. Do poistenia prijímajú úzky okruh práve tých „veľkých“ prevádzkovateľov, ktorí si svoju zodpovednosť za možné environmentálne škody uvedomujú, keďže je vysoká pravdepodobnosť, že ju môžu spôsobiť. Pre poisťovňu to predstavuje malý kmeň poistených s vysokým rizikom, ktoré tak nie je možné rozložiť vstupom iných, menších prevádzkovateľov s nižším rizikom vzniku škôd.
Problém nízkej alebo absentujúcej primeranej poistnej kapacity a antiselekcie rizika však nie je iba problémom Slovenska, ale celej Európy. Sama Európska komisia nemá jasno v tom, ako ďalej v zodpovednosti environmentálnych škôd. Sledujeme tendencie rozšíriť okruh prevádzkovateľov spadajúcich pod povinnosti uložené smernicou, rovnako ako aj úvahy o možnom zavedení povinného poistenia, resp. finančného mechanizmu, ktorý by bol povinný pre všetkých prevádzkovateľov dotknutých smernicou.
Prevádzkovatelia si často zle vykladajú v tejto dobe už reálne existujúcu zodpovednosť za enviroškody podľa zákona a zamieňajú si ju s povinnosťou preukázať finančné zabezpečenie zodpovednosti za škody podľa § 13, ktorý nadobúda účinnosť 1. júla 2012. Termín povinnosti sa však nezadržateľne blíži a je nevyhnutné, aby relevantní podnikatelia boli na situáciu pripravení.
Čo ponúka poistný trh na Slovensku?
Z členských poisťovní SLASPO poskytuje v súčasnosti poistný produkt, ktorý plne zodpovedá požiadavkám zákona 359/2007 Z. z. o prevencii a náprave environmentálnych škôd, poisťovňa Allianz – Slovenská poisťovňa, a. s. Máme informáciu, že minimálne ďalšie dve členské poisťovne SLASPO takýto produkt do doby účinnosti ustanovenia § 13 budú mať pripravené. Informáciu o týchto poistných produktoch zverejníme, keď ich naše členské poisťovne uvedú na trh.
Predpokladom získania adekvátneho poistného krytia podľa tohto zákona je včasná komunikácia s poisťovňou. Poisťovne v tomto prípade riešia požiadavky svojich klientov individuálne, keďže ide o špecifické riziká a veľmi špecifické poistenie.
Ing. Eva Jacková, SLASPO, máj 2012
Slovenská asociácia poisťovní (SLASPO) je záujmovým združením komerčných poisťovní a jej cieľom je reprezentovať, chrániť a presadzovať spoločné záujmy svojich členov vo vzťahu k ústredným orgánom štátnej správy, iným právnym subjektom, širokej verejnosti a zahraničiu. Aktivity asociácie sú zamerané najmä na oblasť ekonomiky poistenia, vzdelávania a propagácie poisťovacieho sektora ako celku. V SLASPO je združených 18 poisťovní a štyri pobočky poisťovní z iných členských štátov. Trhový podiel členských poisťovní je 98 percent. Je členom Európskej federácie asociácií (Insurance Europe), ktorá združuje jednotlivé národné asociácie v Európe.