SLASPO uznáva, že je legitímnym právom každého vlastníka rozhodnúť sa o spôsobe zabezpečenia sa pred dôsledkami nepriaznivých udalostí, a teda aj o tom, či si svoj majetok poistí alebo nie.
Štát je však špecifickým vlastníkom, preto predpokladáme, že to ako hodlá v tejto chvíli narábať s ekonomickou ochranou svojho (nášho?) majetku neovplyvní jeho povinnosť podporovať všetkými dostupnými cestami svojich občanov v tom, aby sami ekonomickú ochranu svojho majetku nezanedbávali. Nech je pre všetkých poučením, že v roku 2010 boli vyčíslené škody z povodní vo výške 500 mil. eur, ale poisťovne vyplatili „iba“ 80 mil., pretože to ostatné jednoducho nebolo poistené. Štatistiky hovoria, že iba 40 % privátneho majetku je poisteného. Inak by nás to zvádzalo k domnienke, že štát je taký bohatý, že hodlá v každej nepriaznivej situácii finančne pomôcť aj občanom (spoluvlastníkom štátneho majetku).
Považujeme za potrebné ale zdôrazniť, že v predloženom materiáli predkladateľ nevhodne vyhodnotil fakty týkajúce sa poistenia a z toho odvodil záver, ktorý je v priamom rozpore s povinnosťou chrániť zverený majetok podľa § 3 ods. 2 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov a tiež s logikou poistenia. Zarážajúce je, že MF SR je regulátorom poisťovníctva, a teda z tohto hľadiska by malo byť znalým princípov poistenia, pretože ich samo tvorí.
Výhrady SLASPO k návrhu
- nepochopiteľný náhľad MF SR na princíp poistenia
Poistenie majetku nie je investícia, ale ochrana pred prípadnou náhodilou udalosťou. Na rozdiel od investície sú pre poistenie charakteristické tieto znaky:
· solidárnosť – t. j. na základe poistnej zmluvy sa vytvára rizikové spoločenstvo poistených, ktorí sú ohrození rovnakým rizikom (poistný kmeň) a ktorí platením poistného vytvárajú finančnú rezervu poistiteľa, z ktorej sa kryjú poistné potreby členov rizikového spoločenstva (technické rezervy). Plnenie sa však neposkytne všetkým členom, ale iba tým, u ktorých nastane poistná udalosť.
· podmienená návratnosť – t. j. poistná náhrada sa poskytne iba v prípade, že nastane udalosť, ktorá bola vopred dohodnutá v poistnej zmluve ako poistná udalosť.
· neekvivalentnosť – t. j. poistné plnenie nemusí korešpondovať so zaplateným poistným - môže byť vyššie alebo nižšie, ako je poistné, alebo žiadne.
Preto nemožno posudzovať rentabilitu komerčného poistenia z investičného hľadiska tak, ako je to v predloženom materiáli. V ňom sa zdôrazňuje údajný nepomer medzi prijatým poistným plnením po vzniku poistnej udalosti od jednotlivých poisťovní a uhradeným poistným. Úlohou poistenia je ekonomická ochrana zvereného majetku pre prípad vzniku poistnej udalosti .
- Použitá štatistika
V štatistike uvedenej v návrhu absentuje suma hodnoty ochráneného majetku v pomere k nákladom na poistenie. To považujeme za ukazovateľ, ktorý predovšetkým vypovedá o dôležitosti poistenia. Ignorovať poistenie ako jednu z možností ochrany majetku môže iba subjekt, ktorý má dostatočné zdroje na obnovu náhodnými udalosťami poškodeného alebo zničeného majetku, a teda môže na seba preberať veľké riziko. Navyše, číselné prehľady za obdobie posledných päť rokov, na ktoré v predloženom materiáli MF SR poukazuje, a ktoré je oproti prvému návrhu oveľa nižšie, nepovažujeme za smerodajné, pretože:
- podľa všetkého narábajú iba s už vyplatenými poistnými plneniami a nezohľadňujú vytvorené rezervy na poistné plnenia (hlásené, ale ešte nevybavené - RBNS, alebo tie ktoré nastali, ale neboli ešte nahlásené - IBNR).
- na vyčíslenie efektívnosti poistenia je korektné používať poistnú štatistiku na báze cca 50 rokov, pričom optimálne časové ohraničenie je 100 rokov.
3. Rozsah poistného krytia – nekorektné tvrdenia v návrhu
· „komerčné poistenie nekryje v celom rozsahu vzniknuté škody na majetku štátu“ – toto tvrdenie je vysoko nekorektné, pretože obsah a rozsah poistného krytia je založený poistnou zmluvou. Ak predkladateľ zastáva názor, že dojednané poistenie majetku štátu v komerčných poisťovniach je nedostatočné vo vzťahu k vzniknutým škodám pri poistných udalostiach, je namieste položiť si otázku, či si jednotliví správcovia majetku štátu riadne plnia svoju povinnosť chrániť im zverený majetok a dojednávajú poistné zmluvy v takom rozsahu, v akom je to potrebné pre zabezpečenie jeho účinnej ochrany (podľa § 3 ods. 2 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov).
· „v prípade veľkých živelných udalostí aj tak štát uhrádza svojím organizáciám vzniknuté škody na majetku„ – ak má štát na to dostatok zdrojov, nemal by takto kryť aj škody na majetku občanov a obcí?
4. Čo je správnou politikou štátu pri ochrane svojho majetku ?
Tvrdenie, že štátnou politikou by nemala byť podpora komerčného poistenia svojho majetku, ale podpora účelnejšieho a hospodárnejšieho nasmerovania nezanedbateľných verejných zdrojov „do oblastí, ktoré prinášajú bezprostredný úžitok pre obyvateľov štátu“ budí racionálne zdanie, ale v konečnom dôsledku považujeme túto tézu za nelogickú. Štát predsa vykonáva rôzne funkcie, okrem iného aj vykonáva povinnosti správcu štátneho majetku, ktoré má za povinnosť vykonávať s maximálnou starostlivosťou. Obmedzovať túto starostlivosť s odvolávaním sa na iné povinnosti štátu ho nezbavuje zodpovednosti, pretože nemá možnosť ovplyvniť niektoré udalosti „vis maior”, ktoré v konečnom dôsledku môžu mať výrazne negatívnejší finančný dopad na verejné financie a peňaženku daňového poplatníka ako je sumár zaplateného poistného.
5. Sú prostriedky vynakladané na poistenie „obrovské“ ?
V materiáli sa uvádza, že na poistenie sa vynakladajú obrovské prostriedky. Ak štát považuje za obrovskú sumu necelých 4 mil. eur a pritom neuvedie, aká výška majetku je za túto sumu krytá, potom treba túto „obrovskú“ sumu brať so značným dešpektom. Faktom však je, že obvyklá sadzba na poistení majetku sa pritom pohybuje v rozmedzí od 0,05 % do 0,1 % jeho hodnoty, takže výška krytia sa dá z toho odvodiť. Preto kladieme otázku – naozaj je 18,6 mil. eur za päť rokov obrovská suma ?
6. Odporúčanie vypovedať poistné zmluvy
Vypovedanie poistných zmlúv je samozrejme možné a štát ako poistník má na to plné právo. Avšak nezabezpečenie inej efektívnej ekonomickej ochrany majetku štátu je konaním, ktoré je v priamom rozpore s povinnosťou správcu majetku štátu podľa § 3 ods. 2 zák. č. 278/1993 Z. z., na ktorú navrhovateľ sám v závere materiálu upozorňuje. Pritom vláda na druhej strane deklaruje ochotu prijať legislatívu na postihovanie škodlivých rozhodnutí štátnych úradníkov. Kto a ako postihne toto rozhodnutie, ak nastane naozaj veľká škodová udalosť ?
Okrem toho, tento návrh
· nezohľadňuje predpoklad nárastu živelných udalostí z dôvodu klimatických zmien, preto ho možno z tohto hľadiska považovať za morálny hazard, ktorý v prípade nepriaznivého vývoja bude mať negatívny dopad najmä na daňových poplatníkov
· nerieši poisťovanie majetku v rámci projektov financovaných z fondov EU, kde je poistenie investícií povinné.
JUDr. Jozefína Žáková
generálna riaditeľka SLASPO
V Bratislave 08. 03. 2011