Na novelu doplatí spotrebiteľ

Zmeny v poistení cestovných kancelárii proti úpadku

Služba sprostredkovania ubytovania bez ďalších poskytnutých služieb nemusí byť krytá poistením proti úpadku. Vyplýva to z novely zákona č. 281/2001 o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr. Zmena nastala Zákonom č. 136/2010 Z. z. o službách na vnútornom trhu, účinná je od 1. júna 2010.  Úpravy  v zákone o zájazdoch vnímajú poisťovne s istými obavami.

Jednou z podstatných zmien je vypustenie ubytovania na viac ako tri noci z definície pojmu „zájazd“ Podľa dôvodovej správy k zákonu bol zámer vyňať spod definície zájazdu ubytovanie, ktoré predávajú priamo prevádzkovatelia ubytovacích zariadení (hotely a pod.). Od nich doteraz zákon v niektorých prípadoch vyžadoval poistenie insolventnosti.  Novela sa interpretuje ako vyňatie takýchto služieb, ktoré predáva cestovná kancelária, spod poistenia zájazdu. Poisťovne považujú túto zmenu za krok späť a za zníženie ochrany spotrebiteľa oproti súčasnému zneniu zákona, čo je v rozpore s cieľom zákona – ochranou spotrebiteľa. Táto zmena de facto vytvorí dve skupiny klientov tej istej CK – tých, ktorí si od CK kúpili len ubytovanie a tých, ktorí si - aj k tomu istému ubytovaniu - zakúpili dopravu, prípadne iné služby.

Na základe novej právnej úpravy cestovné kancelárie nebudú môcť predávať výlučne ubytovanie prostredníctvom doteraz používaných zmlúv o obstaraní zájazdu, ktorých súčasťou je spravidla aj informácia o poistení zájazdu proti úpadku CK, pretože by klient  mohol byť takto uvedený do omylu. Klient musí byť jasne informovaný, kedy proti úpadku CK poistený je a kedy nie. Pri vzniku poistnej udalosti  poisťovne vidia možné riziko nespokojnosti klientov, ktorí pod poistnú ochranu nespadajú. Preto poisťovne považujú za dôležité o tejto skutočnosti informovať verejnosť ešte pred účinnosťou zákona.

Ďalšou dôležitou zmenou je zrušenie povinnosti mať uzavreté poistenie zájazdu pre prípad úpadku CK „po celý čas podnikania" a nahradenie povinnosťou mať poistenie „po celý čas predaja zájazdov". Znamená „predaj zájazdov“ akt uzavretia zmluvy o zájazde, prípadne jeho zaplatenie? Zahŕňa pojem „predaj zájazdov“ aj vykonanie zájazdu – teda vzťahuje sa povinnosť mať poistenie aj na obdobie po samotnom predaji, počas ktorého sa zájazdy už nepredávajú, ale uskutočňujú? Termín „predaj zájazdov“ sa v zákone bližšie nešpecifikuje. Poisťovne sa domnievajú, že môže spôsobiť problémy klientom, samotným cestovným kanceláriám, ako aj kontrolným orgánom. Zákon týmto tiež opomenul tzv. forfeitové zájazdy – t. j. tie, ktoré sú zostavené na základe individuálnej požiadavky klienta – pokiaľ sa uzatvárajú mimo deklarovaného obdobia „predaja zájazdov“. 

Poisťovne nevidia žiaden prínos tejto zmeny pre cestovné kancelárie, pretože poistné sa kalkuluje na základe poistnej sumy, ktorá vychádza z plánovaných ročných tržieb z predaja zájazdov (§ 11 ods. 3 zákona 281/2001 Z. z.), a nie z doby trvania poistenia. Podľa dôvodovej správy k zákonu sa zmena uskutočnila vzhľadom na problémy v „zákonnej postupnosti krokov podnikateľského subjektu pri začatí podnikania" (nutnosť dokladovať poistenie pri žiadosti o povolenie na podnikanie a opačne – nemožnosť získať poistenie pred získaním povolenia na podnikanie). Podľa názoru poisťovní sa situácia mala riešiť iným spôsobom, lebo zmenu v zákone si aj existujúce cestovné kancelárie vykladajú tak, že nebudú musieť mať poistenie proti úpadku počas celého roka, ak nepredávajú zájazdy po celý rok a účel zmeny (zjednodušiť procedúry pri začatí podnikania CK) sa míňa účinkom.

Konzultácia navrhovateľa zákona s poisťovňami mohla pomôcť riešiť problematické časti
a poukázať na dopady zmien na poistenie. Podnety na zmeny v zákone však neboli s poisťovňami prerokované. Podľa názoru poisťovní zákon 281/2001 Z. z. o zájazdoch obsahuje aj iné problematické pasáže, resp. neupravuje niektoré dôležité skutočnosti z praxe, ktoré by mal alebo mohol upravovať. Poisťovne rady vyjadria svoj odborný názor pri tvorbe novej národnej legislatívy týkajúcej sa zájazdov a podmienok podnikania cestovných kancelárií, ktorú možno očakávať ako dôsledok pripravovanej zmeny európskej smernice o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb (Smernica 90/314/EEC
z 13. 6. 1990). Spoločným cieľom zainteresovaných strán by malo byť vytvorenie takého zákona, ktorý by lepšie vyhovoval aktuálnej trhovej situácii z pohľadu ochrany spotrebiteľa, ako aj z hľadiska poistenia.